Afrodiziaká

Afrodiziakum je označenie pre prostriedok na povzbudenie sexuálneho vzrušenia a libida. Názov vznikol z gréčtiny od mena bohyne lásky, krásy a plodnosti - Afrodity. Opačne učinkujúci prostriedok sa volá Anafrodiziakum. Zvlášť v staroveku a v stredoveku bola viera v afrodiziaká pomerne silná, boli používané rôzne, často jedovaté rastliny alebo ich korene (obľúbené boli mandragora alebo Alraun), pripravovali sa rôzne nápoje lásky, výroba afrodiziak bola súčasťou čarodejných obradov. Každá kultúra si vytvorila mytológiu, do ktorej celkom prirodzene spadali aj afrodiziaká.

Populárny bol nielen prach z nosorožích rohov, ale aj pohlavné orgány tigrov, netopieria krv či korytnačie vajíčka. Starovekí Egypťania zasa verili v magickú moc krokodílieho penisu. O historickom pôvode afrodiziak by mohli rozprávať aj Francúzi. Sama madame de Pompadour varila kráľovi Ľudovítovi XV. odvar z koreňa mäty a zelerovú polievku na zlepšenie potencie.

Slávny elixír lásky španielske mušky používal už v stredoveku známy preborník v tejto oblasti - markíz de Sade. Základom tohto afrodiziaká sú pomleté dvojcentimetrové chrobáčiky Španielské mušky, ktoré obsahujú účinnú látku kantaridín. Z moderných prostriedkov sú ako afrodiziaká známe arómy Poppers, ktoré sú vdychované s cieľom zvýšiť sexuálnu rozkoš. Medzi novinky taktiež patria afrodiziaká obsahujúce feromóny, ktoré sa väčšinou predávajú vo forme parfémov. Feromóny sú prírodné chemické látky, ktoré produkujú ako ľudia, tak aj živočíchy. Na rozdiel od bežných vôní ich nemožno zaznamenať čuchovými žľazami v nose, ale orgánom ležiacom na poschodí pri ústí nosovej a ústnej dutiny (tzv. Jakobsonov orgán). Akonáhle tento orgán feromóny zaznamená, vyšle správu do mozgu a začne stimulovať centrum sexuálnej rozkoše.